reklama

Viera a veda

V úvahe Veria ateisti v ateizmus? som naznačil, že poznanie nás k viere viac privádza, ako od nej vzďaľuje. Ako je to však s našim poznaním? Aké sú naše vedomosti o vedeckých poznatkoch smerujúcich k podstate stvorenstva? Bolo viac dní voľna, viac dní vhodných na meditácie, nuž som si trochu robil poriadok v hlave. Možno vznikol ešte väčší neporiadok, no niečo som predsa spísal. Aj keď mnohých zrejme znovu vytočím, pripájam ďalšiu úvahu, tentoraz o viere a miere poznania...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (301)

 

Náboženstvo vo vede, veda v náboženstve

  Celé stáročia náboženstvo a veda akoby stáli proti sebe. Rozvoj poznania postupne prinášal vysvetlenia javov a súvislostí, ktoré človek najprv pripisoval nadprirodzeným silám. Mnohé náboženstvá najmä tzv. prírodných civilizácii vznikali na základe nedostatočného poznania, každý vysvetliteľný jav potom ich vieru spravidla oslaboval. Rozvoj materialistickej filozofie a v nedávnej dobe najmä marxistickej ideológie vyústili až do tzv. „vedeckého“ ateizmu. No nielen v krajinách poznačených marxizmom, ale takmer na celom svete, nové poznatky najmä v oblasti prírodných vied priam protirečia niekdajšiemu posvätnému poriadku behu vesmíru. Veda a náboženstvo akoby patrili do tak rozdielnych svetov, že je takmer nemožné zblížiť ich. Na prvý pohľad jednoznačné tvrdenie, že „viac vedy znamená menej viery“, však najmä v oblasti vedy už dávnejšie neplatí. Najnovšie poznatky modernej fyziky nás privádzajú k poznaniu fascinujúceho sveta, v ktorom opis reálnej skutočnosti nie je možný bez ilúzie, ktorá sa čoraz viac stáva pochopiteľnejšou ako doteraz poznaná realita. Zrazu sa rúca donedávna nespochybniteľný model, v ktorom myšlienka bola podmienená existenciou hmoty. V základoch sa otriasa aj ešte vcelku nová hypotéza tzv. „vesmírneho stroja“ a doslova zaniká množstvo materialistických schém fungovania časopriestoru. Kvantová teória umožňuje vznik koncepcií prinášajúcich radikálne odlišný pohľad na dva historicky akoby protikladné názory, ktorými sú idealizmus realizmus, spiritualizmus materializmus, alebo, ak chcete, viera poznanie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

  Stáročia prinášali prírodné vedy množstvo nových poznatkov a teórií. Zásluhou súčasnej fyziky zrazu stojíme na prahu poznania, keď sa nám materialistická vízia sveta stráca pred očami. Spochybnené sú napríklad našou generáciou ešte nedávno v školách nadobudnuté poučky o takpovediac neomylných zákonoch z dielne klasických fyzikov, ktorí boli presvedčení, že svet má začiatok a koniec, a teda že je poznateľný. Kvantová teória a kozmológia posúvajú hranice poznania čoraz ďalej k príčinám a zmyslu celého vesmíru. Stojíme pred poznaním záhady pôvodu ľudského ducha, pred objavom existencie akejsi transcendentnej bytosti, ktorá takmer vo všetkých náboženstvách má podobu Boha. Sme na prahu brány do nového sveta, ktorý má však bližšie k obrazu ducha, ako k predstave tradičnej hmoty. Predstava Boha je zrazu akoby zreteľnejšia a ľahšie pochopiteľná z obsahu známej reality, ktorú doteraz skúmali predovšetkým fyzici. Zdá sa, že sa priblížila doba osudového zmierenia medzi vedcami a filozofmi, medzi vedou a vierou. Veda zistila, že všetky tie častice hmoty, akými sú atómy, elektróny, fotóny, neutrína, kvarky, predstavujú iba následok pôvodnej pračastice nazvanej vedcami „častica X“. Že ide o časticu, ktorú možno nielen súčasne zachytiť na dvoch miestach, ale o časticu, ktorá sa v jednom okamžiku nachádza na všetkých miestach priestoru. Je teda všadeprítomná. Nepripomína vám to niečo ? Veď donedávna sa o všadeprítomnosti hovorilo iba vo sfére viery, resp. náboženstva. Dnes vedci prichádzajú k názoru, že hmota je len energiou v pohybe, že vesmír je v podstate „iba“ jedna obrovská myšlienka. A že v každej častici, v každom atóme, v každej molekule hmoty nepoznane žije a pracuje akási všadeprítomnosť. Že to, čo v našom význame slova môžeme vnímať, nie je niečo v skutočnosti reálne. Všetko doteraz vtesnané do priestoru a času je akási ustavičná halucinácia prekrývajúca objektívnu realitu. A pod týmto krytom nášho doteraz materiálne videného sveta existuje zvláštna skutočnosť pochádzajúca nie z hmoty, ale z ducha.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Veda predostrela teóriu častíc a kvantových polí, ktoré prekonávajú zaužívané predstavy o priestore a čase. Kým sa veda zaoberala iba hmotou, dovtedy bola „cesta poznania“ rozdielna od „cesty viery“ a viedla skôr k ateizmu. Medzi duchom a hmotou existovala akási zaužívaná a neprekročiteľná hranica. Práve nové získané poznatky boli často príčinou odvrátenia človeka od viery. Dnes, paradoxne, môže rozvoj poznania človeka k viere obrátiť. Je to však, podobne ako vo vede, už viera novej kvality, viera zakotvená nie v nedostatku, ale v dostatočnom rozsahu poznania. Nepredpokladal to však už Louis Pasteur tvrdiac, že „málo vedy vzďaľuje od Boha, veľa vedy k Nemu privádza“ ? 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 No ak by sme predpokladali, že samotné zblíženie vedy a viery mnohé problémy tohto sveta čoskoro vyrieši, nemyslím, že je tomu tak. Dokonca môžu vzniknúť, alebo už aj vznikajú, problémy nové. Už tým, že viera nie je univerzálna, ale má mnohorakú podobu kopírujúcu rôznorodosť náboženstiev, nemôže hneď dôjsť ani k univerzálnemu pochopeniu viery odvodenej od dostupných poznatkov súdobej vedy. Vo všeobecnosti môžeme preto takmer s istotou očakávať vznik akejsi novej „vedeckej viery“, ktorej rozdielnosť od jednotlivých náboženstiev bude zrejme úmerná rozdielom v definovaní „božského“ pôvodu sveta tým -ktorým náboženstvom. Právom teda vzniká obava, že zblíženie vedy s náboženstvom zrejme bude rovnako bolestné, ako je zbližovanie náboženstiev navzájom. Pokrokom však môže byť návrat k viere aspoň tých doterajších materialistov, ktorým sa dostane nie povrchného, ale dostatočne hlbokého poznania výsledkov vedy. V tomto smere musí celý vzdelávací systém splácať veľký dlh, lebo nové poznatky vedy prinajmenej v populárnej forme je potrebné dostávať už na stupeň základných škôl. Až doteraz totiž prevláda prax, že najdôležitejšie a najnovšie poznatky vedy sú sprístupňované iba niekoľkým nádejným adeptom vedeckého výskumu, aj to až počas štúdií na špecializovaných vysokých školách. Zrejme zaujímavé by boli aj zistenia, či vôbec, alebo v akom rozsahu sú s najnovšími poznatkami prírodných vied, kvantovej fyziky a kozmológie zoznamovaní študenti teologických fakúlt. V konfrontácii s poznatkami vedy obstojí obraz Boha nadobúdajúci mnohokrát napríklad v kresťanstve podobu človeka ? Čo pre každého z nás znamenajú takmer denne prichádzajúce nové a nové poznatky o formách života a pulzovaní vesmíru ? Dokážeme sa vyrovnávať s náboženskou predstavou stvorenia sveta, s predstavou už priam klasického tzv. „Veľkého tresku“ a s odhaleniami súčasnej vedy ? Približujú, alebo vzďaľujú nás vedecké výsledky od viery v Stvoriteľa ? Kladiete si často podobné otázky ? Teraz sa možno právom pýtate, či vôbec mám predpoklady o tejto téme hovoriť. Veď nie som ani vedec, ani teológ. Nuž možno práve preto. Snažím sa rovnakou mierou posudzovať názory a porozumieť argumentom oboch strán. Naviac ma ako architekta zaujíma tak rozsiahla a úžasná stavba akou je vesmír. Nesporne totiž ide o dokonalé dielo uskutočnené podľa geniálneho projektu. A geniálny projekt nemôže byť výsledkom invencie iného než geniálneho autora. Tak veda, ako aj náboženstvo, sa stáročia snažia odhaliť existenciu a podstatu tohto Tvorcu. Je síce isté, že nie je v ľudských silách a schopnostiach tieto božie tajomstvá úplne spoznať, už však v génoch človeka je zakódovaná túžba aspoň sa k tomuto poznaniu priblížiť. Ak pre nič iné, tak preto, aby sme spoznali našu skutočnú úlohu v tomto geniálnom projekte. V projekte, o ktorom, paradoxne, dnes ani nevieme, či reálne existuje, alebo je „iba“ myšlienkou. V takom prípade, logicky, sme súčasťou tejto myšlienky. Alebo je to aj naša myšlienka? Trápia Vás podobné otázky ? Ak si teraz aspoň jednu položíte, tak dúfam, že táto moja úvaha mala zmysel.

Jaroslav Liptay

Jaroslav Liptay

Bloger 
  • Počet článkov:  339
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nenarodil som sa, nedokázal som to. Porodila ma moja vlastná matka (iná toho nebola schopná...) Odvtedy si zvykám žiť ... (snáď sa mi to včas podarí...?!) Zoznam autorových rubrík:  Povietkovaniebá-snenieMyšlienkySpoločnosťBlogogáňBlogôňkovoKuklapuklaLesáreňPermoníkovoJajka-niePra-mienkyDeblogácieNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu