v lúčoch slnka Ťa vídavam,
láska moja,
nežne hladím po vlasoch,
držím v náručí,
v takých chvíľach sa už
moje rany hoja,
opäť byť šťastným
pri Tebe sa naučím
nechcem viac hynúť
v otroctve slepej vášne
ak srdce zbavím zlozvyku
v úzkosti žiť,
uhasím smäd,
ktorý vložil som do básne,
keď Ty z prameňa lásky
naučíš ma piť
. . . . .