Právo nad právo,

Autor: Jaroslav Liptay | 2.9.2007 o 18:39 | Karma článku: 5,46 | Prečítané:  862x

      čie to právo? Nezakladá „nadprávo“ jedného podhubie na bezprávie iného? V totalite zrejme nevyhnutnosť, v demokracii kostlivec páchnuci v depozite. A medzitým Slovensko, vajatajúce medzi vyspelými demokraciami a praxou v „džamahírii“. Trvalá parlamentná noc!

      Hľa, znovu sme prekádrovali Vlada Mináča, no zrejme nikomu neprekáža, čo v podstate v onú „pohnutú“ chvíľu vo vtedajšej Slovenskej národnej rade baťko povedali. Nie je totiž známe, aby komukoľvek prekážal obsah textu čerstvej tabule osadenej na budove pôvodného Župného paláca v Bratislave. Všetkým (aj „demokratom“) prekáža fakt, že tie slová povedal významný predstaviteľ nomenklatúry bývalého režimu. Spisovateľ, ktorého talent a intelekt predbehol jeho vlastnú pokrivenú a pokrivkávajúcu morálku. Lebo v postate ide „len“ o ďalší krok „zástupcov ľudu“, úradujúcich v socialistickej budove spupne sa týčiacej nad životným priestorom bežného občana. V budove, do ktorej „zve“ otvorená náruč sochy od prisluhovača komunistického režimu. V pyšnom dome, ktorý namiesto každý deň, je občanom otvorený jeden deň v roku. Pritom cesty a terasy v okolí budovy projektované pre oddych a prechádzky Bratislavčanov a návštevníkov zostávajú uzamknuté kovovými plotmi a bránami aj počas tzv. „Dňa otvorených dverí“. Pretože „ich právo je nad právami občanov“.

       Tak sa „logicky“ stane, že naša ústava je nad všetkými ústavami“ (sic!). Textom v úvode preambuly určite. Lebo nespisovné „My, národ slovenský...“ môže oprávnene urážať každého občana Slovenskej republiky, ktorého národnosť nie je slovenská. Ešteže sa v ďalšom texte ústava hlási k listine OSN o základných ľudských právach... Pokrytecké právo, pokrytecké texty na tabuli vsadenej do budovy vtedajšieho (aj komunistického) parlamentu. Jednotlivec, v pohnutých časom, môže medzi stenami budovy vysloviť čokoľvek. Prečo sa však k tomu hlási „demokratický“ parlament textom na múroch vlastnej budovy ?! Prečo v „nevypätých“ časoch vypínajú hruď „nadnárodní majitelia (nad)práva“?

      Slušný človek a demokrat by prinajmenšom povedal, že právo rovnocenné s právom iných zvrchovaných národov je aj „naša zvrchovanosť“. Že ústava rovnocenná s inými ústavami demokratických štátov je Ústavou Slovenskej republiky. No to by sotva povedal presvedčený komunista, roky vysedávajúci v Ústrednom výbore KSS. Veď od baťka Mináča to ani nikto nečakal. Nuž máme „pamätnú“ tabuľu s vychýlenou pamäťou. Nadnesený výrok, nevhodný citát, právny paškvil. A zlá vizitka pre krajinu, ktorá sa chce rovnať vyspelým demokraciám kultúrnej Európy. Hanba. Fuj!                

    

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

Jeseň martýrov

Budú sa Fico, Kotleba, Harabin a spol. na jeseň nadchýňať nevídanou lojalitou svojho elektorátu?


Už ste čítali?