Kto (od)súdi súdy ?!

Autor: Jaroslav Liptay | 22.11.2008 o 21:18 | Karma článku: 6,91 | Prečítané:  608x

      Niekdajší podnikový (aj „podnikavý“) právnik a neskôr častý predseda vlády SR svojho času tvrdil, že pozná 13 (slovom: trinásť) spôsobov výkladu zákonov. Čoskoro sa ukázalo, že dvanásť spôsobov je rovnakých, t.j. že „zákon je (len) ON“. „Svojský“ prístup k uplatňovaniu práva sa ukázal nesmierne praktický a „lenon“ sa už nevozí iba na „korzičke“. Vzory bývajú zrejme príťažlivé a viaceré spôsoby výkladu zákonov sa na Slovensku stali praxou. V posledných dňoch to pripomínajú najmä rozhodnutia súdov vo veciach vymáhania koncesionárskych nedoplatkov pre Slovenský rozhlas, ako aj rozhodnutie vo veci „Športka verzus Tipos“.

      Nie je to „moja parketa“ a ako bežný občan nemôžem sledovať množstvo sporov, ktoré už vedie „každý s každým“, no vzhľadom na svoju profesiu bol som prekvapený rozhodnutím súdu napr. vo veci poškodenia pamiatky v lokalite svetového dedičstva v Banskej Štiavnici zo strany veľkopodnikateľa a dnes už nebohého A. Rezeša. Ak aj poškodenie pamiatky najprv priznal, s pomocou právnikov potom dosiahol na súde rozhodnutie, že o pamiatkovej ochrane domu ani nevedel (sic!). Možno to „nevedel“ iba preto, že kupoval hodnotný dom v jadre pamiatkovej rezervácie. Iná kauza tohto druhu sa viaže k výstavbe vežového domu na Šancovej ul. v Bratislave, v ktorej súdy rozhodli v prospech stavebníka, aj keď ten zámerne od začiatku výstavby porušoval zákon, čo konštatovala aj stavebná inšpekcia (základy boli dimenzované na desiatky poschodí, aj keď podľa stavebného povolenia mala mať budova len 8 poschodí). Občania žijúci v tomto okolí vedia svoje, napriek zmene stavebníka sa spravodlivosti doteraz nedočkali. Rozsudok sa stáva bezdôvodným precedensom v uprednostnení podnikateľského zámeru pred záujmami občanov a celej spoločnosti chrániť životné a obytné prostredie obyvateľov a hodnoty architektonického dedičstva.      

     Čitatelia tohto blogu poznajú zrejme množstvo príkladov, kedy súdy rozhodovali  „striktne“ v rozsahu niektorých paragrafov, s poukázaním na procedurálne chyby v prejednávanej veci či v prebiehajúcom procese, no zároveň „dostala na frak“ spravodlivosť a vyšší princíp. Často ukážkovo býva pošliapané známe „Bonus judex secundum aequum et bonum iudicat, et aequitatem stricto iuri praefert“ (Dobrý sudca súdi podľa zásad slušného a dobrého, pritom dáva prednosť ekvite pred striktným znením práva), ktoré platí od čias Rímskej jurisdikcie. Ak totiž petit spoločnosti stojí nad „petitom“ pochybného záujmu jednotlivcov a skupín, súdy by nemali podliehať rôznym objednávkam (často straníckym) a krkolomne hľadať paragraf ústretový skôr voči páchateľovi ako obeti. Keby tomu tak nebolo, nestretávali by sme sa už takmer denne s obrazmi nešťastníkov, ktorí pre tisícové pôžičky a úvery prišli o miliónové majetky. Tiež by nebolo viacero zločincov prepustených na slobodu iba preto, že nejaký sudca načas alebo vôbec nevykonal nejaký potrebný úkon. Nuž a kto teraz napraví tieto nedostatky, ak riešenie je aj v rukách tých, ktorí ich spôsobujú ?          

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Sulík odvolal Holáka z MH Manažmentu, polícia ho po zadržaní prepustila

Holáka stíhajú v prípade machinácie v obstarávaní z čias, keď pôsobil v ÚVO.

Píše Martin Pavelka

Sme pripravení na tretiu vlnu? Nie, nie sme (píše epidemiológ)

Čeliť novému delta variantu si žiada aj druhú dávku vakcíny.


Už ste čítali?