reklama

O myške, ktorá našla nový domov

Dnes opäť  medocína z lesárne od zverológa Medikusa, tentoraz receptopis č. 6:

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Agáta v ementále
Agáta v ementále (zdroj: Zdroj: internet)

 Už koncom januára zaznieval občas v ordinácii akýsi šramot. Keďže som presne nedokázal identifikovať, z ktorého bodu miestnosti zvuky prichádzajú, nevenoval som tomu pozornosť. Začiatkom februára však boli zvuky už častejšie a intenzívnejšie. Po víkende, v pondelkové ráno, bol šramot tak hlučný, že ma to rušilo v práci. Keď som vybavil pacienta a v čakárni nebolo nikoho, začal som pátrať po mieste, odkiaľ zvuky vychádzajú. Mimochodom, pacientom bol papagáj, ktorého rozčúlilo čokoľvek. Počas víkendu sa rozčuľoval a vykrikoval tak často, že úplne zachrípol. Nedal som mu však lieky na hlasivky, ale sedatíva na upokojenie. No staršia pani, jeho majiteľka, mala obavy, či to pomôže. Nuž som jej poradil, aby sa s papagájom toľko nehádala. Nech mu radšej dá vo všetkom za pravdu, aby sa toľko nerozčuľoval. Inak môže sedatíva užívať sama. Vzdať papagája sa nechcela, veď s kým by sa mohla tak dobre hádať?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Vráťme sa však k šramotu, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou vychádzal z rohu miestnosti, kde stál vešiak na kabáty. Odsunul som ho, ale presne určiť bod, z ktorého zvuk vychádza, sa mi nedarilo. Musel som si vziať na pomoc fonendoskop. To je tá pomôcka, ktorou lekár vyšetruje stav pľúc a srdca pacienta. Vtedy som už rozpoznal nielen šramot, ale aj skučanie a volanie o pomoc. Vzal som skalpel, lebo nič vhodnejšie som v ordinácii nemal, a začal som v odhadnutom bode odstraňovať omietku. Pri podlahe čoskoro vznikol malý otvor, v ktorom sa objavil špicatý noštek a hneď nato myš. Tá zalapala po vzduchu, niekoľkokrát sa prudko nadýchla a potom povedala:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

-„Vďaka, gazdíčko, myslela som, že je to môj koniec. Už pár dní som razila uzučkú chodbu, no tá sa dnes za mnou zavalila a vycúvať som nedokázala. Zachránili ste mi život, gazdíčko !“

 Vysvitlo, že táto myš nemala z čoho žiť vo vedľajších domoch, ktoré sú od jesene prázdne a pripravené na rekonštrukciu. Keď sa minulo už všetko, čo sa dalo zjesť, a na obhrýzanie nebolo ani starých kožených stoličiek, rozhodla sa myš z čeľade „myš domová“ prehrýzť do susedov. Nuž a to je dom, v ktorom mám na prízemí ordináciu. Tak som dostal podnájomníčku.

-„To máš šťastie, že nie si na poschodí. Býva tam pani s obrovským kocúrom“ –oznamujem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

-„To by ste videli ako prekabátim kocúra !“ –chváli sa myška. „Aj keď teraz by ma asi ľahko chytil, lebo som slabučká ako muška. Týždne som poriadne nejedla. Nemáte, doktorko, niečo pod zub ?“

Mal som iba svoju desiatu, chlieb s maslom a tvrdým syrom. Myška zjedla všetko, len sa tak zaprášilo. Ani omrvinku mi nenechala.

-„Ten ementál bol bombový ! Vďaka, gazdíčko“ –chválila návštevníčka. „Do večera nejako vydržím. Len neviem, čo potom ? Vidíte, akú mám smolu. Som myš domová a som bez domova. A aké krásne zákutia sú v tých starých domoch. Od narodenia som tam bývala, no ani prvé narodeniny som tam nemohla osláviť. Počujte, gazdíčko, aký je dnes deň? Budem mať štvrtého sviatok. Na Veroniku. Aj som sa tak mala volať, ale môj otec povedal, že to by bolo mrzuté mať dva sviatky v jeden deň. Nuž sa volám Agáta. To je hneď na druhý deň. Dva sviatky, to chce oslavu. Že ma nevyhodíte, gazdíčko ? – prehovárala ma myška Agáta.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

-„Neboj sa, zatiaľ sa tu cíť ako doma !“ –utešujem svoju novú spoločníčku. „Sľúb mi však, že nebudeš vyrušovať pacientov a strašiť staršie dámy. A oslavy usporiadame veľkolepé...“

-„To môžem odprisahať ! Vždy sa schovám ako myš do diery“ -dušuje sa Agáta.

 Počas celého dňa bolo všetko v poriadku, nikto z pacientov nič nezbadal. Keď však prišla suseda z poschodia aj s kocúrom, ktorému hrozila angína, myška ufujazdila tým svojim pôvodným tunelom do starého domu aj za cenu, že najprv musela odstrániť zával. Bola tak vystrašená, že sa toho dňa už neukázala. Nič som jej však nevyčítal, skôr mi jej bolo ľúto. Nasledujúci deň bol dňom jej narodenín, preto tým väčšiu oslavu som vystrojil.

-„Fíha !“ –zvýskla Agáta od prekvapenia, keď ráno uvidela farebné balóniky a tortu s veľkou sviečkou. Najviac ju ale potešila celá obrovská tehla obľúbeného ementálu. V tej najväčšej diere dolovala svoju pochúťku tak dlho a dôkladne, až vyhlodala malý brlôžtek. Hneď sa v ňom aj usídlila. Vyzerala tak milo, že som si celý ten výjav musel vyfotografovať. Od tej chvíle začala jedenie ementálu odmietať. Bála sa, že ak svoje vyhĺbené obydlie zje, zostane opäť bez domova. Prisľúbil som jej ďalší ementál hneď ako sa jej podarí terajší skonzumovať. Zrejme mi celkom neverila, lebo z ementálskej tehly takmer neubúdalo. 

 Počas ďalších dní Agáta plnila svoj sľub a žiadnemu návštevníkovi sa ani na oči neukázala. Až jedného rána došlo k mimoriadnej udalosti hneď potom, ako do ordinácie vstúpila decentná dáma v strednom veku. Pomohol som jej z drahého kožucha, ktorý som dal do rohu na vešiak. Keď však dáma sňala z hlavy kožušinovú čiapku zo striebornej líšky, takmer som stratil reč. Čiapka neputovala na vešiak, ale sa z nej vykľul „pacient“. Dáma totiž prehovorila:

-„Pán Medikus, mám vážny problém. Z tejto drahej čiapky začali vypadávať chlpy. Aj som to reklamovala v predajni, ale mi to neuznali. Vraj nejde o výrobnú chybu, chybná údajne bola líška. Poraďte nejaký prípravok, aby sa vypadávanie chlpov zastavilo“ -nástojila.

-„Milá pani, to vari myslíte vážne? Toto je odborná zverologická ambulancia a nie kožušníctvo. Keby ste si boli kúpili čiapku z umelej kožušiny, nemuseli ste mať tieto starosti !“ –reagujem.

-„No dovoľte, vari mám nosiť nejakú umelinu ? Neviete si predstaviť, aký mám vrúcny vzťah ku kožušinovej zveri. Umelé veci neznášam. Zrejme však chcete povedať, že sa vôbec nevyznáte v problematike strieborných líšok. Tak poradíte mi niečo, alebo nie ?“ -ďalej útočila dáma.

 Vtedy to Agáta nevydržala a vyliezla na pracovný stôl priamo pred zrak nevšednej návštevníčky. Čo sa dialo potom, to je ťažké výstižne opísať.

-„Myš! Myš! Pomóóóc! -vykríkla dáma, schmatla kožuch a vybehla z ordinácie.

-„Pani, pani, čo Váš vrúcny vzťah ku kožušinovej zveri? Veď myš je tiež kožušinové..“ -snažil som sa ju upokojiť a vybehol som za ňou na chodbu. Nepočúvala a ozlomkrky vybehla z domu.

-„Tak vidíš, Agáta, takto mi odoženieš všetkých bohatých klientov !“ -položartom som napomenul myšku.

-„Snáď sa až tak veľká tragédia nestala, gazdíčko ! -s neskrývanou rozkošou reagovala Agáta.

Mala pravdu, nestala. Skôr naopak. Vy si čo myslíte, milí malí čitatelia ? 

  

Jaroslav Liptay

Jaroslav Liptay

Bloger 
  • Počet článkov:  339
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nenarodil som sa, nedokázal som to. Porodila ma moja vlastná matka (iná toho nebola schopná...) Odvtedy si zvykám žiť ... (snáď sa mi to včas podarí...?!) Zoznam autorových rubrík:  Povietkovaniebá-snenieMyšlienkySpoločnosťBlogogáňBlogôňkovoKuklapuklaLesáreňPermoníkovoJajka-niePra-mienkyDeblogácieNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu