Ukázalo sa, že návrh predpokladá zrýchlenie na Račianskej radiále. Očakával som, že sa dozviem o spevnení koľajového zvršku a o nových rýchlejších vozidlách. Nič také však v správe nebolo. Električky pôjdu „rýchlejšie“ tak, že si na trase vynútia na križovatkách „zelenú vlnu“. Nuž čo, vravím si, „keď netečie aspoň kvapká“. Pointa ma však takmer odrovnala. Električky z konečnej v Rači prídu do centra (v porovnaní s časom dnes) skôr o 3 minúty, slovom: tri minúty (sic!). Asi za predpokladu, že vodič nebude musieť udierať do dvier, aby sa zavreli, a nebude 10 minút krotiť podnapitého chlapíka, ktorý obťažuje spolucestujúcich a pod. No vida, „zelená vlna“! V hlave mi hneď začala pracovať akási „kalkulačka“, ktorá tých pár obrovských minút začala rozmieňať na drobné. Náklady na technické zariadenia do električiek, ktoré budú vysielať signál k semaforom, ako aj na snímače signálov pred semaformi, ktoré dajú pokyn do „centra riadenia križovatky“. Prestavba „harmonogramu“ činnosti semaforov tiež bude niečo stáť. Technicky sa dá už dnes vyriešiť mnoho, no bude treba počítať s tým, že požiadavka na zelenú môže prísť v ktoromkoľvek okamihu. Som názoru, že plynulosť v doprave je závislá najmä od toho, ako rýchlo dokážu vozidlá (automobily) opustiť kritické body, predovšetkým križovatky. Tu však bude dochádzať k opaku. Električky na Račianskej budú vytvárať pre individuálnu dopravu prevažne „červenú vlnu“, čím dôjde k častejším a väčším zápcham. Zvyšovaním prestojov áut narastú objemy výfukových splodín, čím sa zhorší životné a obytné prostredie obyvateľov pozdĺž Račianskej. To všetko, alebo aj viac, treba obetovať „na oltár troch minút“ ?!
Možno sa mýlim?! Som iba občan a v doprave laik, no aj tak poslanci mohli urobiť viac. Veď keby začali napr. na nábrežnej radiále, z konečnej v Dúbravke do centra by sa dali ušetriť nie tri, no možno štyri minúty. Čo štyri, možno až päť minút! To by bola „bomba“! No chápem súcit poslancov s občanmi, lebo z takého „rýchlostného šoku“ by sme sa možno nespamätali. Dozvolebnenia, priatelia!