Zabudnite na Dubčeka !

Autor: Jaroslav Liptay | 7.11.2005 o 10:24 | Karma článku: 4,27 | Prečítané:  1375x

      Uplynulo práve 13 rokov od smrti muža, ktorého zaraďujeme medzi naše najvýznamnejšie osobnosti 20. storočia.

      Mňa osobne síce štve, že bol komunistickým funkcionárom, no keby ním nebol, zrejme by sa nestal osobnosťou. (Iste, ťažko to možno tvrdiť, ale to ma neštve). Najviac ma však štve naša (ne)úcta k nemu. Ak totiž naozaj ide o osobnosť, ktorej meno „berú nadarmo“ najmä naši najvyšší predstavitelia pri rôznych výročiach a oslavách. Ale to je asi tak všetko.

     Už samotné Námestie Alexandra Dubčeka v Bratislave je dostatočnou hanbou. Jama medzi parkoviskom, kaviarňou a cestou k hospodárskemu vstupu do hradu. Ak sa uskutoční projekt „Romanovej lanovky“, bude jeho busta ozdobou vrcholovej stanice plánovaného pozemného výťahu. Trestuhodne sa nevyužila možnosť vybudovať pamätnú izbu A. Dubčeka vo vile na Mišíkovej  31, v ktorej prežil podstatnú časť svojho pohnutého životného osudu. Čiže len pár metrov od miest, kam na vyhliadku nad mestom (pod Slavínom) príde denne množstvo autobusov s domácimi a zahraničnými turistami. Šancu zriadiť vo vile rezidenciu niektorého vrcholového predstaviteľa štátu (napr. na spôsob stáleho sídla úradujúceho britského premiéra) „prešustroval“ už bývalý prezident kúpou nevyhovujúcej a zbytočne drahej vily od býv. VSŽ.  Dnes je ten dom novým vlastníkom úplne prestavaný. V predzáhradke, kde AD pestoval ruže (o čom existuje aj francúzsky šansón) je dnes jama, garáž a hora betónu.

      Hľa, aj takto degradujeme našu (národnú) pamäť. Niet divu. Kým napr. „Pamäť sveta“ je zoznamom skvostov kultúrneho dedičstva ľudstva, slovenská „pamäť národa“ (pozri Ústav pamäti národa) je agenda o „skvostoch“ nášho udavačstva.

       Nie, neobdivoval som Dubčekovskú myšlienku rekonštrukcie (humanizácie) socializmu. Nenadchla ma idea bývalého režimu s „ľudskou tvárou“. No bola mi veľmi sympatická jeho „ghándiovsky“ nenásilná vzbura voči diktátu Moskvy. Ukážka, že Československo chce a môže existovať aj bez uznesení Kremľa. Preto v mojich študentských očiach AD zažiaril ako supernova. Supernova v „galaxii“ nazývanej „Komunistický (Východný) blok. Možno aj preto mi bolo v tento deň pred trinástimi rokmi clivo. Vtedy definitívne odchádzala “Pražská (Dubčekovská) jar“, nastúpila sychravá bratislavská jeseň a vo mne doznievala

 „Modlitba za nežné umieranie“

Z á n i k    s u p e r n o v y

Na cestu Alexandrovi Dubčekovi

 Už si vymenil svoje letiace BMW

za vesmírny koráb do večnosti.

Príťažlivý snúbenec našej slobody

teraz holduješ ako bohatý ženích

za okrúhlym stolom Najvyššieho,

už si pre Teba prišla nevesta

 odetá v rúchu snehobielom.

Si najslobodnejší medzi slobodnými

a najväznenejší z väznených.

Na protiľahlom brehu brieždenia,

v (Slávičom) údolí mŕtvych kráľov

na tmavú celu dreveného sarkofágu

klopú kúsky vlhkej rodnej hrudy.

Žiadny (náhrobný) kameň neslobody

 nie je pre Teba dosť ťažký,

ani v túto chvíľu Ťa neustrážili

Tvoji tajní čierni anjeli.

Z nekonečnej hĺbky nebies

nám trúchliacim dnes žehná

usmievavý pohľad Tvojich očí.

A teleskopy pozemského sveta

v mieste zaniknutej supernovy

zaznamenali svetlo stálice

prvej veľkosti.

 Bratislava , november 1992

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Martin Pavelka

Sme pripravení na tretiu vlnu? Nie, nie sme (píše epidemiológ)

Čeliť novému delta variantu si žiada aj druhú dávku vakcíny.


Už ste čítali?