Posledná výprava do Raja
Oneskorené vyznanie
Albínovi Brunovskému
Správa prenikla technikou suchej ihly :
Dnes ... zomrel ... nesmrteľný ...
Informácia je úplná a konečná
( obsahuje A aj B ).
Tvoje ďalšie vzopätie k dokonalosti ...
(akoby ten motív nemohol počkať ).
Prsnaté devy a bujarí mládenci
zúfalo veslujú v záchrannom člne,
mohutný prúd im nedáva šancu.
Máš domovský prístav v slepej ulici ...
Napriek hmle v ňom biela mladucha
zakotvuje svoj smutný zasnežený koráb.
„Nastúp chlapče, dielo je zavŕšené !“
( 20. január 1997, signatúra chýba ).
Nevesta bez vena berie všetko,
chamtivými prstami zhŕňa slnko a planéty,
v podpalubí na paletách hromadí galaxie.
Koráb pod ťarchou stúpa do výšok,
sťa plachty sa napínajú zdrapy vesmíru.
Kvília múzy, mlčia štetce,
(rodná) zem hustá ako čierna diera
vstrebáva bezbrehej krásy prameň.
A Ty už plávaš na lodi Svet
( pevne a navždy doma zakotvený )
do pohostinnej náruče Hospodina.
Vďaka za umelca, Bože ! Amen.
20. január 1997
