reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Jaroslav Liptay

Jaroslav Liptay

Bloger 
  • Počet článkov:  339
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nenarodil som sa, nedokázal som to. Porodila ma moja vlastná matka (iná toho nebola schopná...) Odvtedy si zvykám žiť ... (snáď sa mi to včas podarí...?!) Zoznam autorových rubrík:  Povietkovaniebá-snenieMyšlienkySpoločnosťBlogogáňBlogôňkovoKuklapuklaLesáreňPermoníkovoJajka-niePra-mienkyDeblogácieNezaradené

reklama

Spoločnosť

G8: Geo sem, Geo tam ...

Jaroslav Liptay

G8: Geo sem, Geo tam ...

Ak hlupák vykoná hlúposť a prehlási to za úspech, tak je to hlúpe. Ak hlúpu dohodu prehlási za úspech osem „najvyspelejších“ krajín sveta, je to prinajmenšom znepokojujúce. Následná realizácia  načrtnutého scenára by totiž mohla mať pre planétu Zem hrozivé finále.

  • 10. jún 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 028x
  • 0
Globalizácia: hrozba, alebo inšpirácia ? (2)

Jaroslav Liptay

Globalizácia: hrozba, alebo inšpirácia ? (2)

Ako som naznačil v 1.časti, na definícii pojmu „globalizácia“ sa sotva zhodneme. Z hľadiska obsahu príspevku si dovolím aspoň („pars pro toto“) podotknúť, čo za globalizáciu v tomto prípade nebudem považovať.

  • 12. máj 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 307x
  • 4
Globalizácia: hrozba, alebo inšpirácia ? (1)

Jaroslav Liptay

Globalizácia: hrozba, alebo inšpirácia ? (1)

Globalizácia je jedným z fenoménov posledných desaťročí. Akosi v nebývalom rozsahu zapĺňa verejný život nielen opticky (v médiách), no aj obsahovo, v polemikách umelcov, vedcov, politikov, štátnikov. Na mnohých úrovniach, v rôznych formách dialógov a podujatí. Neúčinný a najmä nezmyselný boj proti globalizácii odčerpáva množstvo prostriedkov, času, energie. Často bez toho, aby sme dôkladne spoznali pôvod, dôvod a dosah spomínaného javu. Vieme dosť o podstate globalizácie, resp.„globalizácie“? Je ONA dôsledok prirodzenej expanzie určitých javov, alebo iba produkt agresívneho „exportu“ často úzkych komerčných záujmov, prípadne štátno-politických cieľov?

  • 12. máj 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 309x
  • 19
Sú zelení nezrelí ?

Jaroslav Liptay

Sú zelení nezrelí ?

Po novembri 1989 tak veľký počet sympatizantov ako ZELENÍ stratili v spoločnosti snáď už iba kresťanskí demokrati. No ak trvalo roky, kým tak silné KDH, ktoré (v čase, keď „moc ležala na ulici“ nominovalo premiéra) kleslo takmer na hranicu zvoliteľnosti do parlamentu, tak zelení sa rozložili neželane rýchlo. Drobenie obrovského kapitálu, ktorý malo pred pádom bývalého režimu ochranársku hnutie, začalo totiž už vo VPN. Vypiť „kalich horkosti do dna“ doprial zeleným V. Mečiar, keď zo zvyškov vyblednutej „zelenej“ urobil súčasť privatizačnej mašinérie. Ak bezmocnému hovoríme, že je „ako Lazar“, tak strana zelených skončila „ako Lazarová“. Bude ešte vôľa na „nové začiatky“ ZELENÝCH? Je určitým avízom napr. rastúci počet ochrancov Tichej a Kôprovej doliny? Alebo môžeme na otázku uvedenú v názve článku odpovedať kladne? Aké sú príčiny absencie „zelenej alternatívy“ na Slovensku?

  • 6. máj 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 892x
  • 11
Potulky cestou Tao

Jaroslav Liptay

Potulky cestou Tao

Vytýčená Cesta Tao už nie je cestou Tao. Aj takýto poznatok, sám pre seba, som odvodil na základe stručného zoznámenia sa s učením Tao. Bolo to v období rokov 1985 -1988, kedy sme ešte netušili, že už o pár rokov sa nebudeme musieť o rôznych „východných“ filozofiách dozvedať z textov prepísaných často „iba“ rukou a šírených formou cyklostylovaných kópií. Niet divu, že mnohí sa po roku 1989 priam vrhli na „cesty poznania“ rôznymi spôsobmi, napr. cvičením jogy alebo praktizovaním iných náuk a orientálnych umení. Vtedy (okolo r.1993) predstavila Marína Čarnogurská v preklade z čínštiny staré učenie a Cestu Tao (Tao Te ťing). Spomenul som si na to pri nedávnom vydaní Konfucia (Rozhovory a výroky) v preklade tejto známej slovenskej sinologičky (Slovenský Tatran, Bratislava 2006).

  • 9. apr 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 941x
  • 6
reklama
Orgán verzus organ

Jaroslav Liptay

Orgán verzus organ

Keď sa dva súčasné orgány zhodnú v názore, samotný historický organ nemá šancu. Osud organa v Dóme sv. Martina sa zrejme definitívne uzavrel. Zbytočne pamätá aj roky pôsobenia Franza Liszta v Bratislave, taktiež zbytočné sú aj stanoviská niektorých odborníkov.

  • 18. feb 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 170x
  • 11
Amnesty Domestic, s.r.o.

Jaroslav Liptay

Amnesty Domestic, s.r.o.

Je celkom možné, a moje vzdelanie technického zamerania ma o tom presviedča, že právo neuznáva logiku, pokiaľ prijatý zákon ustanovil, že logika neplatí. Inak si totiž neviem predstaviť úplnú absenciu logického prístupu k tzv. „mečiarovým amnestiám“. Úmyselne píšem o takzvaných „amnestiách“, lebo amnestiami nikdy neboli.

  • 20. okt 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 396x
  • 9
Letisko letí ...

Jaroslav Liptay

Letisko letí ...

„Čo má krídla všetko letí ...“-hrávajú sa deti. Letisko s mnohými lietadlami má množstvo krídel, „letí“ však najmä ako téma. Mám na mysli najmä bratislavské letisko. To ešte, zrejme, dlho bude „letieť“. Len taký „ficot“ (čítaj: „fikot“), povedal by premiér. Ten tiež povedal, že bratislavské letisko bude môcť konkurovať Schwechatu, lebo ho čaká obrovská perspektíva aj bez súkromných zdrojov. Už vidím ten „fikot“ miliárd zo štátneho rozpočtu na rozvoj letiska.

  • 18. sep 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 338x
  • 22
Kultúra ako tovar ? !

Jaroslav Liptay

Kultúra ako tovar ? !

Áno, produktom kultúry môže byť aj tovar. No nie každý tovar, ktorý sa zrodí v odvetví kultúry, je tovar kultúrny, resp. reprezentuje kultúru v žiaducej kvalite. A vôbec: vieme čo je to „k u l t ú r a“ ?!

  • 13. dec 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 373x
  • 0
Dimenzia: vlasť

Jaroslav Liptay

Dimenzia: vlasť

Pojmy vlasť alebo láska k vlasti rezonujú v našom živote raz častejšie, inokedy menej často. Či si to uvedomujeme, alebo nie, spravidla inak definuje svoju vlasť  podnikateľ s vplyvným postavením a finančným zázemím, inak jednoduchý občan, prípadne človek, ktorý rozhodnutím niektorých orgánov verejnej správy svojho štátu stratil aj posledné záchytné body svojej ekonomickej stability. V rozhodujúcich chvíľach však môže byť reálna previazanosť s vlasťou alebo láska k vlasti väčšia a úprimnejšia v druhom prípade. Lebo „za vlasť zomierajú“ jednoduchí občania spravidla častejšie, ako iné osobnosti. Ak história, zväčša až neskôr, pripisuje velikánom a mučeníkom svojej krajiny zásadný význam v boji za vlasť, zvyčajne ide o ich zápas za všeobecnú alebo subjektívnu „pravdu“, ideu, presvedčenie. Žiaľ, sú v dejinách aj mnohé tragické prípady, kedy sa za tzv. pravdou, dobrom, vlasťou, skrývala vlastná posadnutosť, paranoja, zverstvo.

  • 14. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 960x
  • 0
reklama
SkryťZatvoriť reklamu